Milovaná Vysoká cez Kuchynský hrádok

Dnes ráno som vstala ako typická ženská, ktorá niečo chce, ale netuší čo, no mrnčí, kým to nedostane. Hrozne som chcela niekam na výšľap, ale po hodine surfovania po mape, som stále nevedela kam. Mala som v merku asi tri lokality, ale nejak mi po nich srdce neprahlo. V tom som zablúdila očami na Vysokej. Síce som už na nej bola, veď to ona mi otvorila kopečkovú dušičku, ale akosi ma to k nej opäť ťahalo. To bol ten správny pocit a už som plánovala trasu. Minulý rok som išla zo Zochovej a dnes som si to vybrala z opačnej strany – z Kuchyne. Zarazila ma pri nej ešte jedna položka. Zvyšky zrúcaniny hradu Kuchyňa. Hohoooo, tak toto som zaručene musela preskúmať.

Trasa naplánovaná, auto natankované a vyrazila som na cestu. V dedinke som odparkovala pri kostole, lebo som tam zahliadla halčine ségri.

Tak som baby nechala spolu. Kým som ich fotila na pamiatku, už pri mne stál dedeček a vyprával na mňa, kam všade v dedine mám ísť, kadiaľ je najlešia cesta a že ma bude čakať, aby sme išli na kávu do šenku 😀 Milujem túto priateľskú záhorácku povahu, ešte z čias minulých, strávených u Diušky v Jakubove. Nikdy na to nezabudnem. Srdečne som sa poďakovala a vybrala sa na cestu.

Išla som smerom hore s výhľadom v chrbte a na kopci predbehla babu s malým doginom. Chvíľu sme sa predbiehali, pobehali si spolu a na rázcestí Vývrat si popriali šťastnú cestu.

Ona totiž pokračovala po modrej na Vysokú a ja po neoznačenej trase na hrádok, ktorý je na samom vrchu kopca. Síce ma to trošku odpálilo takto z rána, ale stálo to za to. Hore je priestor aj na posed a opekačku s pohľadom na hradné zákutia.

• 

• 

• 

• 

Všade naokolo a vlastne úplne po celom kopci, boli roztrúsené zvyšky hradu. Akoby sa rozsypal a svojimi úlomkami pokryl celý pahorok. Spokojná som zliezla dole a vrátila sa na spomínané rázcestie, aby som si mohla vychutnať obed na Vysokej. Cestou som postretávala niekoľko milých ľudí, prehodila pár veselých viet a vyštverala sa hore na vrchol. Tam ma už vítala malá známa dogica aj s paničkou. Pochválila som šikovníčku malú, že takto pekne vyšla hore.

Sadla som si na kameň a vychutnala obed, s tým najkrajším výhľadom, po boku všetkých psov, ktorí boli na kopci privábení vôňou môjho tuniakového šalátu.

• 

• 

• 

• 

S naplneným bruškom i dušou, som sa pustila dolu svahom spolu s parťáčkou. Občas sme sa predbehli, potom dobehli a na Hubalovej sa definitívne rozlúčili. Moje kroky, sprevádzané peknými vyhliadkami, pokračovali po červenej k Čermáku.

To bola posledná križovatka, ktorá ma prehupla na zelenú trasu, vedúcu priamo k halinke a jej sestrám. Tak, ako bola značka zelená, aj cesta bola ako prechádzka krásnym siahodlhým lesoparkom. Prezula som sa do mäkkých tenisiek a prebehla lesíkom do dediny.

Prikladám aj mapku so štatistikou, ktorá však nezahŕňa trasu na hrad Kuchyňa, nakoľko apka nenačítava neoznačené trasy.