Havrania skala cez Záruby a Havranicu
Podľa internetov ponúka Havrania skala nádherný výhľad na Smolenice. Natešená som si ju hneď vyhľadala na mape ako ďalší bod programu. Nakoľko nie som žiadne Béčko, pôjdem rovno cez dve sedemstovky, a to Záruby a zatiaľ neprejdenú Havranicu. Počasie je na 25.10. príjemne teplé a slnečné. Jasná obloha prináša jasné výhľady. Ale nie v októbri…
No nič, vypravila som sa s halčou do Smoleníc, odparkovala a započala nádhernú cestu naprieč Smolenickým krasom až k Zárubám. Počas skalného prechodu sa vynorila aj akási pamätná skala. Nuž toto som tu takto uprostred skál a lesa nečakala. To však nebolo nič, oproti tomu, čo ma čakalo hore. Čím viac som stúpala, tým väčšia hmla zahaľovala stromy. Ja viem, je jeseň, som v horách a je to tak rozprávkovo čarotajné. Lenže ja som chcela jasné výhľady, nie mágiu 😀
Naposledy, keď som tu bola s Jankom a Zdenečkou, tak tu behali ľudia, detiská a svietilo slniečko. Teraz som tu bola úplne sama v pochmúrnom mŕtvom lese. Aj takéto pohľady prinášajú Karpaty. Absolútny úžas a depresia. Človek má chuť ponárať sa do ťažkých myšlienok a zabudnutých spomienok, ktoré už dávno pochoval.
Po krátkej chvíľke životnej poézie som dojedla obed a radšej pokračovala ďalej dúfajúc, že tak ako rýchlo to prišlo, tak to aj odíde, kým zleziem nižšie.
Dorazila som na vrcholok Havranice. Nemať mapu, tak ani neviem, že som ju aj prešla. Nenašla som žiadnu tabuľu, oznam, nápis a výhľad. Len trošku skaliek a stromy. Toľko k tejto sedemstovke.
Cestou som natrafila na párik dôchodcov, ktorí mi dali kázanie o tom, ako nemám chodiť sama… Stará známa pesnička. Odfotila som ich a pokračovala ďalej.
Havrania skala je nádherný horolezecký útes s podmanivým výhľadom. Teda, keby nebola hmla 😀
I tak to bola opojná cesta plná nečakaných krás s pravou jesennou atmosférou. Posledný úsek bola už len dlhočizná asfaltová cesta k autu, ktorá tiež priniesla malé prekvapenie. Keď som sa zastavila na lavičke, že sa napijem, pribehla ku mne škrabkanie požadujúca mačička. No milené.
Tento článoček sem píšem v máji 2020. Kvôli neočakávaným okolnostiam to bola žiaľ posledná túra minulého roku. Teším sa ale, že tohtoročná sezóna sa rozbieha, hoci s protikoronovým posunom.
