Hrdzavá Vápenná s cestou cez Klokoč a Báborskú
Priznajme si, že najväčšími lákadlami všetkých expedícií sú vrcholky, rozhľadne, proste najvyššie miesta s najkrajšími výhľadmi. Moje predsavzatie stihnúť do prvého snehu všetky oficiálne prístupné sedemstovky bolo na dosah ruky. Preto ma čakal ďalší kríž, ktorým bola Vápenná.
Veľmi som sa na ňu tešila, lebo som vedela, že ma čaká podobná scenéria ako na Vysokej. Zbalená som si naplánovala okruh podľa času a vyštartovala do Plaveckého podhradia. Pod hradom som odparkovala halinku a vybrala sa naprieč dedinou k lesu.
Z modrej značky som prestúpila na žltú a po nej rovnooo na vrch. Očakávania som mala vysoké, ale ani zďaleka som si nemyslela, že to bude tak nádherné. Inverzia pretkávala doliny medzi kopcami a zážitok umocňovali už len steampunkovo sfarbené koruny stromov.
Fotky neupravujem. Sú surové, autentické, dokonalé, ako sú Karpaty samé osebe. Samozrejme, že realita je nezachytiteľná. Tam proste treba vyjsť a len byť.
Čo to som pochrúmala a vyrazila ďalej po červenej značke k Amonovej lúke. Cestou som natrafila na kopček Klokoč, s potešiteľným výhľadom a farebným krížom.
Bolo to príjemné spestrenie cesty, no i tak som sa už náhlila k lúke, lebo na nej ma čakala modrá cestička vedená Plaveckým krasom. A tieto krasové túry mám hrozitánsky rada. Najmä, keď ponúkajú výhľady, ako napríklad Báborská.
Táto modrá, krasom naplnená cestička, ma priviedla až k Plaveckému hradu, pod ktorým sa pýšila halinka. Veľmi spokojná som vyrazila domov, kde ma už čakal Janíčko.
