Somársky obed
Na dnes poobede síce hlásia dážď, ale toto jasné slnečné ráno ma o tom vôbec nepresviedča. Radar hlási búrky tak okolo 15tej, čiže mám pár hodín k dispozícii. A ja už presne viem, kam si to šupnem… Dnešný obed si dám na Somári. Či Somáry? Somárovi? Na vrchu kopca Somár!
Nasadám do presúvadla a už ma to berie serpentínami do Limbachu. Tu som ho odstavila na parkovisku pri nejakej reštike a poďho po zelenej, ku Koziemu chrbátu. Poviem Vám, ak si raz budem hľadať miesto na chatu, tak túto oblasť zapisujem do denníčka. Nádherná cestička pomedzi chatky, ktoré sú ako babičkine domčeky. Cesta vedie aj okolo opusteného areálu, kde je parkovisko pre turistov. Takže tu viete odparkovať svojich tátošov a vybrať sa, kam len chcete.
Trasa je veľmi príjemná, ale pár stupáčikov nikoho neminie. Na Kozom chrbáte prestupujem na červenú a pokračujem k vrcholku. V bruchu mi už škvŕka, ale nezastavujem, dám to, lebo stojí to za to.
Teším sa na pohľad tabuliek, za ktorými je výbežok na kopček. Tak tam sa konečne najem. Lebo takto mi chutí najviac.
Ja viem, fotky nič moc, ale výhľad je tu naozaj nádherný… Dojedla som papanicu a už aj pokračujem po červenej na križovatku Tri kamenné kopce.
Cestička ma viedla krásnym hustým tmavým lesom a k atmosfére pridávali aj zatemňujúce mračná s jemným hrmením v pozadí.
Tesne pred križovatkou som zbadala tieto pyramídy. Neviem či je nazvaná podľa nich, ale ak áno, musí to byť odfotené.
Niet času nazvyš, a poklusom bežkám po modrej cez Šenkárku do dediny. Šenkárka je ideálna zastávka na opekačku s detiskami, alebo na úplne vybitie ich bateriek, lebo je tu krásna lúka, kde sa môžu vybehať.
Je to veľmi pekná cesta, ktorá prechádza aj cez iné lúky a okolo malej vodnej nádrže, až do dediny.
Výletík je z kategórie venčenia rodinných príslušníkov, hoci na niektorých úsekoch budú trochu frflať, že sa im nechce a koľko akože ešte musia šlapať do kopca. Nevadí, to zvládnu 😉
Stihla som to za 3 hoďky aj s jedením a kochaním, takže šikovnejší to tiež dajú rýchlejšie.