Z Modry na Homolu

   Presťahovaním sa do Trnavy, som ďalším krôčikom bližšie k mojim milovaným Karpatom. A tak začali moje túlavé nohy opäť behať po vyšliapaných cestičkách slovenských turistov. 

   Túra z Harmónie smerom na Zochovu chatu je veľmi jemná, plynulá, bez potreby kondície, takže ideálna nedeľná prechádzka po ťažkej sobote. Cestou hore povzbudzujú krok Modranské strašidlá, ktoré vám vyčaria úsmev na perách, počas tejto romantiky.

Okrem farebných postrachov prejdete okolo potôčikov cez drevené mostíky, skalky a podobné romantikou nasiaknuté záležitosti. 

Ako som spomínala, cesta hore na chatu je príjemná s miernym prevýšením, a pomalým tempom, slovenského dôchodcu v tescu, to trvá cca hodinku. Tu si môžte posedieť na koláčiku alebo sa posilniť niečím hrejivejším. 

 O tomto mieste však ešte bude reč, lebo je začiatkom a úspešným koncom mnohých ďalších výprav. Dôležitá informácia pre všetkých, čo majú des z parkovania: je tu veľké parkovisko, kde bez problémov zaparkujete, lebo keď som to dala ja, tak každý, s prehľadom angličana. Odtiaľto smeruje niekoľko trás a je na vás kade sa poberiete. Ja som sa rozhodla pre klasiku a vyšľapala som si to na moju prvú sedemstovku s rozhľadňou, Veľkú Homolu. 
    Táto cesta už nespadá do kategórie príjemnej nedeľnej prechádzky a určite nie po obede u babky… Ibažeby ste boli fanúšikovia gastroadrenalínu. Našťastie výstup je rýchly a za trištvrte hodinku ste hore. Čaká vás tu odmena v podobe krásneho výhľadu zo všetkých strán.  

Cesta späť už je rýchlejšia, lebo prekvapivo logicky pôjdete z kopca ↘️.

Na záver prikladám mapku s trasou, prevýšenie a čas, ktorý je orientačný podľa turistickej aplikácie. Ja som to dala za oveľa kratší čas, až sa mi nechce veriť, že by to toľko mohlo byť.

p.s. fotky s článkom sú zo začiatku leta. Pre veľký úspech som vybehla aj v októbri, a po toľkom vlhku z jesenných dažďov, sú stromy steampunkovo hrdzavé. 

No proste úžas.