Vysoká v Malých Karpatoch
Janko mi odišiel do práce a nakoľko som mala voľné doobedie, rozhodla som sa opäť vybehnúť do lesov. Mala som tak cca 4 hodinky času, podľa čoho som si naplánovala ďalšiu výpravu. Vybehla som s Halinkou na Zochovu chatu a pozrela tabuľky, či tam nájdem cieľovku s 2 hodinami cesty. Do oka mi padla Vysoká a tak poďho po modrej. Ako amatér bez znalostí som si obula fit hojdacie tenisky a hurá na prechádzku.
Cesta po hubalovú je takmer celá asfaltová, takže tenisková pohoda. So spomienkou na Modranské strašidlá ma cestou sprvu pobavil, no vzápätí dosť nahneval, tento strašiak s jasným odkazom.
Po príchode na rázcestie Hubalová som si povedala, aká to príjemná túrička, a pokračovala som ďalej po modrej. Hm, toľko k zarieknutiu situácie, a ten krásny strmák smerom hore po skalách, v hojdacích teniskách, bol viac ako veselý. Vlastne nie, sranda to bola cestou späť, smerom dole. Aspoň už viem, že sú to síce len karpaty a na mnoho trás stačia obyčajné tenisky, sú miesta kde si nebudete za ne ďakovať. Po začiatočníckej chybe, frflaní koľko to akože chce ísť ešte takto do kopca, lebo šak kondička žiadna, som vyšla hore a uvidela to, prečo to vlastne ľudia robia…
Polomŕtva s potom aj v ušiach som sa zmohla len na vzdych a v teoretickom nadšení som si sadla na kameň. Obed s pohľadom more zelených vĺn ma zresetoval a dodal elán v pokračovaní ďalej.
Pobrala som sa teda späť po modrej na Hubalovú a odtiaľ po červenej na Čermák. Je to nádherná veľká lúka s posedom a ohniskami stvorená na opekačky.
Z Čermáku vedie cesta po žltej značke na Zochovu chatu, kde ma už čakala Halinka.
Štandardne pripínam mapku s časom pre orientáciu. Mne to celé zabralo okolo 4 a pol hodinky, ale na niektorých úsekoch som pobehla.
